Vyberáme procesor

Všeobecné informácie

Ak Vás všeobecné informácie nezaujímajú a hľadáte len radu ohľadom konkrétneho procesora, preskočte na odsek Verdikt.

Procesor, často nazývaný len skratkou CPU, tvorí najdôležitejší prvok počítača. Toto tvrdenie dnes platí viac ako v minulosti, pretože viaceré súčiastky, ktoré boli predtým súčasťou chipsetu základnej dosky, sú dnes integrované buď priamo do mikročipu, alebo do tzv. „čipletu“ (chiplet).

Chiplet je hybridný integrovaný obvod, ktorý obsahuje viacero fyzických waferov a v ktorom je jeden z waferov spravidla vyrobený vyspelejším fotolitografickým procesom ako ostatné z dôvodu optimalizácie nákladov.

Ide najmä o tzv. Northbridge, ktorý zabezpečuje komunikáciu medzi CPU, pamäťou RAM a PCI-Express zbernicou (ďalej PCI-E) a tiež spojenie so Southbridge. Integrácia Northbridge priamo do CPU umožnila výrazne vyššie prenosové rýchlosti medzi CPU, RAM a PCI-E zbernicou a tiež zníženú dobu odozvy (ďalej len latencia). Toto je obzvlášť dôležité v prípade využitia CPU s integrovaným grafickým procesorom (ďalej len GPU), ktoré využívajú časť klasickej pamäte RAM namiesto dedikovanej Video RAM (ďalej len VRAM). V dôsledku tejto konsolidácie došlo k zjednodušeniu architektúry základnej dosky.

V súčasnosti sa nachádzame vo veľmi zaujímavom období. Ešte pred 15 rokmi prakticky neexistovali procesory s viacerými jadrami. Výkonné servery síce už vtedy disponovali základnými doskami, ktoré dokázali obslúžiť viac CPU naraz, avšak tieto boli nesmierne drahé a tiež náročné na spotrebu elektrickej energie. V bežnom PC musel jeden CPU, okrem Vami spustenej aplikácie či hry, obslúžiť všetky požiadavky operačného systému a ostatných prídavných zariadení, čo v praxi často viedlo k neuspokojivému výkonu.

Dnes máme bežne k dispozícii CPU so 4 – 16 jadrami a vďaka simultánnemu multithreadingu dokážu programátori využiť dostupné CPU zdroje omnoho efektívnejšie. U CPU rozlišujeme viacero parametrov, ktoré nám napovedia, o aký výkonný model CPU sa jedná. Sú to najmä tieto:

Na základe týchto parametrov však môžeme medzi sebou porovnávať len CPU tej istej architektúry. Ak by sme napríklad porovnávali takt AMD Ryzen CPU (architektúra Zen) s procesorom AMD FX (architektúra Bulldozer), mohlo by sa nám zdať, že FX vychádza z tohto boja ako víťaz. Takt však nie je všetko, hoci Intel sa nás od roku 1995 do 2005 snažil presvedčiť o opaku, až kým sám nenarazil na pomyselnú stenu pri frekvencii 4 GHz. Do tejto rovnice nám totiž vstupujú aj ďalšie premenné (viac v článku Megahertz myth). Hoci FX procesory mohli pracovať na vyššom takte ako Ryzen, dosahujú oveľa nižšie hodnoty Instructions per Cycle (IPC) a za Ryzenmi výkonovo výrazne zaostávajú. Práve preto sa rebríček výkonnosti jednotlivých procesorov zostavuje empiricky na základe rôznych syntetických benchmarkov (napr. PassMark, Geekbench, CPU-Z, Novabench), prípadne výpočtovo náročných aplikácií (napr. Blender, Handbrake, 7-Zip) či hier (Battlefield V, Fortnite, Shadow of the Tomb Raider, atď.).

AMD alebo Intel

Ak hovoríme o stolných PC, notebookoch či dokonca serveroch založených na mikroprocesoroch radu x86, v súčasnosti prakticky neexistujú iní významní výrobcovia CPU, ako sú AMD a Intel. Každý z nich sa však na poli CPU vydal trochu iným smerom, čo spôsobilo dramatické zmeny v podiele na trhu.

  • Intel vyrába CPU vo vlastných závodoch na výrobu polovodičov (ďalej len fab)
  • AMD sa zbavilo svojej výrobnej divízie v roku 2009 cez tzv. spin-off (osamostatnená spoločnosť sa nazýva GlobalFoundries; ďalej len GloFo) a od roku 2019 AMD nie je viazané využívať výhradne faby GloFo a preto svoje Ryzen procesory vyrába vo faboch TMSC

  • Intel už celé roky zápasí s vývojom 10 nm litografického procesu a až v roku 2018 uviedol na trh architektúru Cannon Lake
  • Hoci AMD začalo s výrobou 1. generácie Ryzen CPU na 14 nm procese, 2. generácia už bola vyrábaná 12 nm litografiou a 3. generácia 7 nm procesom

  • Intel dlhodobo dosahuje vyššie frekvencie CPU
  • AMD vedie v počte jadier a vláken CPU

  • Intel uzamyká násobič takmer na všetkých CPU s výnimkou tých, ktoré končia na písmeno K, napr. i9-10900K, i7-10700K, i5-10600K
  • Všetky AMD Ryzen procesory sú odomknuté

  • Vyššie frekvencie RAM je možné dosiahnuť len na vybraných Intel základných doskách, napr. Z490
  • AMD chipsety majú spravidla oveľa širšiu podporu frekvencií RAM

  • V čase písania tohto článku Intel stále nepodporuje zbernicu PCI-E 4.0
  • AMD chipsety X570 aj B550 PCI-E 4.0 zbernicu podporujú

  • V cenovom súboji parametrovo porovnateľných základných dosiek a CPU jednoznačne víťazí AMD nad Intelom

Verdikt

Intel možno v súčasnosti odporúčať jedine v prípade, že používateľ hľadá maximálny single core výkon a čo najnižšiu internú latenciu a cena preňho nie je rozhodujúcim faktorom. Toto sa môže týkať napríklad profesionálnych hráčov FPS hier. V tomto prípade by so odporučil napríklad výborný i5-10600, prípadne odomknutý i5-10600K.

Vo všetkých ostatných prípadoch jednoznačne odporúčam AMD Ryzen 3. generácie. Nie je však vždy nutné siahať po najdrahšom modeli. Dnes môžem odporučiť tieto modely AMD CPU:

  • Ryzen 3 3100 – základné herné PC; kancelárske aplikácie; obmedzený rozpočet
  • Ryzen 3 3300X – herné PC strednej triedy; mierne náročné aplikácie
  • Ryzen 5 3600 – herné PC vyššej triedy; náročnejšie aplikácie; zlatá stredná cesta (toto CPU nespôsobuje bottleneck ani pri GTX 2080 Ti)
  • Ryzen 7 3700X – vysoko náročné aplikácie (editovanie videa, rendering a pod.)
  • Ryzen 9 3900X – extrémne náročné aplikácie

Ak by ste predsa len mali záujem o Intel platformu, nebránim sa. Rád zostavím aj také PC. Väčšina PC, ktoré som v minulosti vlastnil (a stále vlastním) bežali na Intel CPU. AMD však prechodom z FX na Ryzen spravil až neuveriteľný skok vpred a Intel ho tak skoro nedobehne. O tom svedčia aj najnovšie správy.

Share this post:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *